V predvolebnom čase počúvame veľa slov o tom, čo všetko sa „urobilo“. Niekedy však vzniká dojem, akoby všetko, čo sa v Prievoze, Pálenisku a vo Vlčom hrdle za posledné roky podarilo, vzniklo až teraz a zásluhou súčasných poslancov.
Nie všetko, čo dnes vidíme, vzniklo za posledné štyri roky. Čo je ozaj viditeľné, sú stĺpiky a retardéry.
A orientačné tabule po celom Prievoze bola moja poslanecká priorita s negatívnym komentárom, že vytváram smog. Dnes Prievozčania a návštevníci mimoriadne oceňujú názvy ulíc na tabuliach pre oveľa lepšiu orientáciu.
Pri mnohých témach boli občania, poslanci a aktivisti, ktorí ich riešili roky predtým, než sa z nich stali pekné predvolebné príspevky.
Napríklad pri prievozskej radnici sa rozhodovalo už v roku 2020 o prevode vlastníctva a neskôr sa riešila jej ochrana, návrh v roku 2022 za národnú kultúrnu pamiatku a ďalší osud.
Aj pri Csákyho záhradníctve existujú oficiálne dokumenty, ktoré ukazujú, ako sa s týmto územím pracovalo už v predchádzajúcich rokoch.
Csákyho záhradníctvo si pamätá
Dnes sa počúvajú pekné slová o komunitných aktivitách a prehliadky pre občanov, aké vzácne sú skleníky a oranžéria, akú historickú hodnotu má toto územie v režime vlastníctva Magistrátu Bratislavy.
Lenže treba pripomenúť aj to, čo tomu predchádzalo.
V Csákyho záhradníctve bol pripravovaný projekt 8 objektov s 30 nájomnými bytmi Magistrátom mesta Bratislavy. Proti tejto výstavbe sa postavili obyvatelia a vznikla občianska iniciatíva a petícia. Práve tlak verejnosti napokon prispel k tomu, že magistrát od projektu ustúpil. Poslanci za Team Vallo, ktorí boli oslovení k spolupráci s občanmi, odmietli túto petíciu podpísať.
A dnes sa z toho niektorí snažia vytvoriť príbeh, akoby hlavnou témou od začiatku bola záchrana oranžérie a skleníkov.
Nie. Najskôr tu bola hrozba masívnej výstavby. A potom občiansky odpor, ktorý ju pomohol zastaviť.
Preto mi prekáža, keď si niekto spätne pripisuje zásluhy za výsledok, ku ktorému významne prispeli predovšetkým občania a ich vytrvalý tlak. Práve oni boli tí, ktorí výstavbu obhajovali, ba priam viedli „neľútostný“ boj za výstavbu bytov. Oranžéria a skleníky mali byť zbúrané a len ceduľka mala pripomínať historické miesto.
Ja som bola pri tejto téme od začiatku a pamätám si, o čo išlo.
Oranžéria a skleníky sa majú zachovať. O tom niet pochýb. Ale nezabúdajme, kto ich pred výstavbou bránil.
Nie všetko, čo dnes vidíme, vzniklo za posledné štyri roky.
Pálenisko a Vlčie hrdlo – základ pre ďalší rozvoj
Na Pálenisku sme začali presadzovať riešenie základnej infraštruktúry – verejnej kanalizácie. Už v decembri 2020 sa v Ružinove riešila zmluva na jej vybudovanie a v auguste 2021 mestská časť vyhlásila verejné obstarávanie na realizáciu.
Vo Vlčom hrdle bol zase zásadný problém, že cesty, chodníky a parkovacie plochy boli majetkovo viazané na Slovnaft. Mestská časť preto nemohla jednoducho investovať do ich údržby a obnovy. Rokovania so Slovnaftom smerovali k tomu, aby sa tento stav zmenil. Výsledkom bolo prevedenie ciest, chodníkov a parkovacích plôch do vlastníctva Ružinova.
A mohlo sa začať so starostlivosťou o chodníky, cesty a verejné priestranstvá.
Bez ružových okuliarov.
Fakty namiesto prisvojovania zásluh.